ROZHOVOR so štátnym tajomníkom nielen o tom, že Ukrajina by mohla byť pre Slovensko strategickým partnerom

Je Slovensko dostatočne schopné bojovať s investičným dlhom z minulosti? 

Všetky snahy začínajú aj končia pri každoročnom finančnom balíku vyčlenenom pre železničnú infraštruktúru. Pokiaľ ten nebude dostatočný, nedôjde k  výraznej zmene. Bude teda úlohou každého vedenia ministerstva na túto situáciu poukazovať, až kým nebudú železnice disponovať každoročne takým rozpočtom, ktorý bude zodpovedať ich potrebám. Dlh na infraštruktúre a  záujem cestujúcich o  železničnú dopravu sú spojené nádoby. Výluky z  dôvodu veľkého rozsahu dopravných obmedzení a  počtu porúch zariadení infraštruktúry nie sú najlepším lákadlom pre cestovanie vlakom. Spolu s  Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií intenzívne spolupracujeme a  vedieme diskusiu ako pre Železnice Slovenskej republiky vyčleniť potrebné prostriedky, takto sme sa minulý rok spoločne dohodli napríklad na navýšených zdrojoch na údržbu v hodnote 57 miliónov. ŽSR sa tak podarilo odstrániť desiatky prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, čo cestujúci pocítili okamžite. 

V akom stave je podľa Vás železničná infraštruktúra na Slovensku? 

Približne tretina koľají je v nevyhovujúcom stave, do ich údržby  sa dlhodobo investovalo minimum. Logicky sa toto podfinancovanie odráža na momentálnom stave železničnej infraštruktúry, tá rokmi degradovala. Oproti našim susedom, napríklad Českej republike, máme čo doháňať, ale verím, že situácia sa postupne začína obracať v  prospech železníc. Európska únia vyzdvihuje ich dôležitosť a spoľahlivosť, radí ich medzi ekologické formy dopravy. Význam železníc bude len stúpať. Európa chce byť klimaticky neutrálna a železnice nám v tejto snahe môžu výrazne napomôcť. Z Fondu obnovy poputuje na slovenské železnice viac ako 500 miliónov eur, pre železničnú infraštruktúru a jej projekty je to tá najlepšia správa. Na základe podmienok pre čerpanie zdrojov Fondu obnovy je maximálny čas realizácie projektov do polovice roka 2026. Znamená to, že cestujúci pocítia veľké zmeny v relatívne krátkom čase. 

Plánuje Ministerstvo dopravy väčšie investície do železničnej infraštruktúry v najbližších rokoch, v prebiehajúcom volebnom období? 

Významných investícií, ktoré prebiehajú alebo v krátkom čase sa začnú realizovať, je viacero. Spomeniem napríklad modernizáciu uzla Žilina, historicky jednu z najväčších investícii do železníc na Slovensku v  hodnote viac ako 320 miliónov, ktorá začala v roku 2020, modernizáciu úseku Devínska Nová Ves, Kúty, štátna hranica či Poprad – Lučivná. Minulý rok sa začala elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou aj výstavba Terminálu integrovanej osobnej prepravy v Trebišove. 

Na ministerstve dopravy sme spolu s Útvarom hodnoty za peniaze a so Železnicami Slovenskej republiky stanovili rozsah investičných projektov, ktoré boli zaradené do zoznamu plánu Fondu obnovy. Mnohé z nich sú vo vysokom štádiu prípravy. V rámci projektov sa napríklad zameriavame na modernizáciu takzvanej južnej trasy či odstraňovanie úzkych miest, kde dochádza k najväčším meškaniam, napríklad na rekonštrukciu trate Hronský Beňadik – Nová Baňa. Do zoznamu je zaradená aj elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné či Poprad – Spišská Nová Ves.  

Má Ministerstvo dopravy a výstavby SR stanovené konkrétne ciele v prípade železníc a ich podpory? 

Jedným z našich najväčších záväzkov pre železničnú dopravu bol harmonogram prípravy a výstavby projektov železničnej infraštruktúry, ktorý vo februári schválila vláda. Príprava projektov podľa harmonogramu umožní systematicky realizovať projekty s najvyššou hodnotou za peniaze. Tento dokument je celkom konkrétnym  a transparentným postupom kde a  čo realizovať. Mal by každoročne slúžiť ako podklad pri tvorbe rozpočtu verejnej správy. 

Ako sa pozeráte na otázku vysokorýchlostných železníc na Slovensku, prípadne vysokorýchlostné železnice prechádzajúce cez naše územie? 

ŽSR vyhlásili vo februári súťaž na štúdiu uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate prepojenia krajín V4. Predmetom zákazky je vypracovanie a dodanie štúdie pre traťové úseky na území Slovenskej republiky v rámci medzinárodného projektu Vysokorýchlostné železničné prepojenie krajín V4 Budapešť - Bratislava - Praha - Varšava. Budeme tak mať k dispozícii konkrétne dáta aj analýzy. 

Ceny elektrickej energie rastú,  z čoho vyplýva aj zvyšovanie nákladov na železničnú dopravu.  Česká republika tento rok znížila cenu 
elektrickej energie pre železničnú dopravu (oslobodenie od poplatku zaobnoviteľné zdroje energie - zníženie nákladov o cca. 10 miliónov EURO pre celý trh). Je Česká republika vhodnou inšpiráciou pre Slovensko? 

Zvyšovanie cien energií, aj elektrickej energie, zasiahlo ako súkromný, tak aj verejný sektor. Rezort dopravy vytvoril pracovnú skupinu zaoberajúcu sa touto problematikou. Medzi hlavné témy patrí vysporiadanie sa s nárastom cien, skupina však rieši aj problematiku férového rozúčtovania spotreby, tak aby boli spokojní aj súkromní dopravcovia. 

Plánuje sa Ministerstvo dopravy zamerať na podporu JVZ (jednotlivé vozové zásielky) omnoho viac, než v minulosti? 

Rátame s  touto podporou v  rámci Koncepcie rozvoja intermodálnej dopravy. Jedným z  hlavných dôvodov podpory JVZ  je snaha, aby to čo sa dnes prepravuje železnicou, neprechádzalo postupne na cesty. Presne to v  rámci dopravy potrebujeme, viac cestujúcich a  nákladu smerovať na koľaje. Aktuálne sa realizuje precíznejšia štúdia ohľadom JVZ na Slovensku, no ako naznačujú prepočty úspor externalizácie vychádzajúce z údajov Handbook 2019, môžeme s určitosťou povedať, že ide o "green" formu prepravy v porovnaní s cestnou nákladnou prepravou. 

V susednom Maďarsku, konkrétne vo Fenyeslitke vzniká veľmi moderné 5G prekladisko kombinovanej dopravy. Má Ministerstvo dopravy v  pláne podniknúť kroky, aby sme ako krajina nestratili na konkurencieschopnosti voči ostatným susedným štátom? 

Jedným z  našich cieľov je využiť potenciál terminálu v Dobrej, ktorý je vlastnený ZSSK CARGO. Zameriavame sa na spoluprácu s Čínou, ktorá do Európy posiela tisícky vlakov a prekladanie intermodálnych jednotiek zo širokého rozchodu na rozchod normálny a naopak v rámci toku Hodvábnej cesty. Máme tiež pripravenú a v koncepcii definovanú podporu rozvoja intermodálnych terminálov po vzoroch Českej republiky a Rakúska v dĺžke trvania päť rokov, kde je možné čerpať podpory od zemných prác, cez železničné zvržky, elektrické zariadenia, pozemné stavby až po manipulačné zariadenia v rámci modernizácie terminálov. 

Je podľa Vás šanca vrátiť život prekladisku TKD Dobrá pri Čiernej nad Tisou  a pootvoriť si tak bránu do Európy tzv. Hodvábnou cestou? 

Kapacita prekladiska v Dobrej je deväť vlakov denne, našou ambíciou je tu prekladať  tisíc až tisícdvesto vlakov ročne. Viedli sme intenzívny dialóg so zástupcami Číny aj Ukrajiny. Práve . Momentálne, vzhľadom na medzinárodnú situáciu, sú však pre Ukrajinu, dôležitejšie omnoho závažnejšie témy. O  to väčšmi ma konflikt na Ukrajine zasahuje. Ukrajinci sa snažili budovať svoju vlasť, zveľaďovať ju, ekonomicky rásť. S mnohými zástupcami vlády a  diplomatmi som sa pracovne stretol. Vynaložili nemalé finančné prostriedky na budovanie infraštruktúry a ciest, chceli spolupracovať aj v  oblasti železničnej prepravy, a  teraz im na mestá padajú bomby... 

Ako vnímate tzv. Ozdravný plán ZSSK CARGO (v poslednom rozhovore pre náš  portál ste vyjadrili podporu Ozdravnému plánu práve pre návrat do čiernych čísel)?

Po rokoch 2019 a roku 2020 ovplyvnených recesiou a pandémiou, bol pre ZSSK Cargo minulý rok úspešný. Za rok 2021 prepravila spoločnosť približne 31 miliónov ton tovaru, v porovnaní s rokom 2020 vykázala dvadsaťpercentný nárast. Okrem oživenia v  hutníctve a pridružených odvetviach, ktoré malo pozitívny vplyv na hospodárenie, ZSSK Cargo plnilo opatrenia ozdravného plánu. Ukázalo sa, že ozdravný plán bol tým najlepším možným riešením.